Čo je vlastne vedľajší účinok ?
Vedľajší účinok, v medicíne označovaný ako sekundárny, nechcený účinok. Vedľajšie účinky liekov sú často desivé a ešte častejšie fatálne. Väčšina antidepresív napríklad uvádza varovanie, že môžu spôsobovať samovražedné myšlienky najmä pri mladistvých užívateľoch. Sú takéto lieky vlastne liekmi ?
Ďalšie časté vedľajšie účinky antidepresív zahŕňajú: nevoľnosť / zvýšená chuť do jedla a priberanie na váhe / strata sexuálnej túžby a iné sexuálne problémy, ako sú erektálna dysfunkcia / únavu a ospalosť / sucho v ústach / rozmazané videnie / zápcha / závrat / úzkosť.
Je znepokojujúce, že každý piaty dospelý Američan užíva nejaký liek na duševné poruchy, t.j. proti úzkosti, antidepresíva, anti-psychotiká a rôzne ďalšie. Avšak iba 15% ľudí liečených pre depresiu legálnymi drogami vykazuje dlhodobú remisiu. (Remisia je stav, ktorým sa označuje zmiernenie až vymiznutie príznakov choroby.) Na Slovensku je podľa oficiálnych údajov okolo 400.000 ľudí ktorí trpia rôznymi formami duševných a psychických ochorení. Všetci títo pacienti sú vystavení liečbe pomocou liekov ktoré majú všetky vyššie spomínané nežiadúce účinky !
Nie všetky „vedľajšie účinky“ sú negatívne
Takže, čo vieme o vedľajších účinkoch konope? Existujú nejaké? Je hlad alebo vylihovanie na gauči nežiadúci vedľajší účinok ?
Predstava liečebného konope je pre niektorých v rozpore s tým čo doteraz počúvali o konope. Ľudská neuro-anatómia nám však môže pomôcť vysvetliť súvislosti medzi užívaním konope a procesom liečenia. Účinky konope často opisované ako omamné opojenie sú vlastne veľmi príbuzné stavom vedomia, ktoré zažívajú jogíny, tibetskí mnísi, horolezci alebo umelci. Je to stav úplného ponorenia sa do vnútra. Podľa niektorých odborníkov je navodenie takéhoto stavu základným predpokladom pre úspešnú liečbu. Takže opojný stav z konope môžeme nazvať aj vedľajším účinkom liečebných účinkov konope.
Je treba dodať, že tieto opojné stavy z konope často ovplyvňujú niektoré bežné zručnosti.
Vedci dokazujú, že konopný pôžitok je neškodný
Neurológ Arne Dietrich napríklad tvrdí, že všetky zmenené stavy vedomia sú spôsobené dočasným spomalením (nie urýchľovaním) určitých činností v prefrontálnej kôre. To umožňuje extrémnu koncentráciu pri ktorej je možné vylúčiť nerelevantné dáta, zatiaľ čo sa pozornosť môže sústrediť na detaily, ktoré zostávajú pri bežnom vnímaní nepovšimnuté. Za normálneho stavu vedomia, je naša myseľ často nastavená filtrovať rušivé vnemy a udržiavať vedomie v hladine ktorá je ľahko udržateľná. Ako hovorí Timothy Leary v jednej zo svojich teórií, predstavme si že mozog nie je orgán ktorý umožňuje vnímanie, ale je to vlastne filter ktorý bráni prenikaniu všetkých informácií a dát. Reálny objem dát vesmíru je tak obrovský, že náš mozog by síce bol schopný tieto informácie vnímať ale už by nebol schopný riadiť činnosti spojené s dennou rutinou. Nakoľko je všetko v prírode určené k prežitiu, je možné že aj náš mozog sa preto vyvinul ako filter ktorý nás chráni pred „múdrosťou vesmíru“. Je potom stav ktorý odkrýva tieto iné formy vnímania možné nazývať ako škodlivý vedľajší účinok ?!
Mihály Csikszentmihalyi bol ovplyvnený tým čo videl ako malý chlapec počas 2. svetovej vojny, a preto sa pýta: „Čo je vlastne zmyslom života pre ktorý žijeme?“ Počas svojho života bol viac krát postavený pred túto otázku a snažil sa sám pochopiť aké sú korene šťastia, najmä v časoch kedy človek skutočne zúfa a prežíva ťažké obdobie života, čo nás drží pri živote a pri zdravom rozume ? Jeho osobný výskum ktorý zhrnul v knihe „Flow: The Psychology of Optimal Experience (Harper Perennial Modern Classics) zhrnul do pomenovania FLOW – Psychológia optimálneho zážitku. Svoje poznatky zhrnul v názore, že nejestvuje spôsob ktorý ak je pre jedinca prospešný (liečivý) by mal byť vnímaní ako niečo negatívne alebo škodlivé, bez ohľadu na názory a predsudky spoločnosti.
Účinky liečebného konope
Symbióza neurochemikálií pomáha vytvoriť tú správnu atmosféru v našom mozgu. Steven Kotler a Jamie Wheal prišli s definíciou ktorá označuje zdravie ako stav „optimálneho stavu vedomia a bytia, kedy sa cítime pri plnej sile a dokážeme túto energiu dávať von“
Pocit uvoľnenia a blaženosti súvisí s vylučovaním chemických látok v mozgu, ako je serotonín, dopamín a anandamid, tieto látky len spomaľujú niektoré naše prirodzené funkcie a naopak iné funkcie urýchľujú. Jedným z príkladov je utíšenie vnútorného hnevu. To sa stane po požití konope – často to užívateľ vníma ako niečo uvoľňujúce, oslobodzujúce. Ako niečo čo mu pomáha navodiť príjemné stavy. Je takýto vedľajší účinok škodlivý nebodaj nežiadúci ?!
Ak ste užívateľ liečebného konope, konopný pacient a vaša liečebná dávka vám zároveň spôsobuje psychoaktívny účinok, máte jedinečnú príležitosť preskúmať a využiť tento dodatočný aspekt liečby. Mnoho ľudí v skutočnosti túži po tomto druhu zážitkov, a hľadá možnosti ako si bezpečne rozširovať obzory vlastnej mysle. Je načase nazerať na opojné stavy z konope ako na niečo prínosné a obohacujúce nielen pre samotného pacienta ale aj okolie a medicínu.
Vzhľadom k tomu, že trh s liečebným konope vo svete napreduje, je rozumné očakávať, že pacienti, sa stanú viac zvedaví, a budú vyhľadávať sofistikované metódy spojené s užívaním konope. Je načase zmeniť spôsob nazerania na konopnú liečbu, je najvyšší čas prehodnotiť názory lekárov a širokej verejnosti na spôsoby liečby ktoré prinášajú viac osohu ako bežné lieky, predstavujú bezpečný spôsob liečby a prinášajú osoh nielen pacientom, ale aj lekárom a v konečnom dôsledku celej spoločnosti.
Úsmev lieči – Konope Lieči 🙂
